Sú dni, keď sa človek jednoducho musí zastaviť, nadýchnuť a uvedomiť si, že všetka snaha, podpora, trpezlivosť a dôvera v mladých ľudí má svoj zmysel.
Včerajšie vyhlasovanie výsledkov literárnej súťaže Senecké pero 2025 bolo presne takým dňom. Plné emócií, hrdosti a dojatia. Naša škola sa stala centrom pozornosti – a to právom.
Začalo sa to prózou. Príbehmi, ktoré neboli len napísané – boli prežité, precítené a podané s autentickosťou, ktorá oslovila aj porotu.
2. miesto získal Rastislav Bielik za originálny text Operácia mobil, v ktorom s humorom i napätím rozvinul príbeh, ktorý sa mohol stať každému tínedžerovi.
3. miesto patrilo Veronike Žilkovej za nádherný, obrazotvorný text Tajomstvo pod hladinou, ktorý čitateľa vtiahne pod povrch slov aj myšlienok.
A hoci sa nezmestil na stupne víťazov, čestné uznanie poroty získal Rudko Nemec za silný a výpovedný text (Ne)pochopenie detí, ktorý hovorí hlasom detí – ticho, no naliehavo.
POÉZIA
A potom prišla poézia. Jemná, metaforická, úprimná. Slová, ktoré sa nevykrikujú, ale šeptajú priamo k srdcu.
Tomáš Kubíček si odniesol 3. miesto v 2. kategórii za báseň Kvapka, ktorá svojou jednoduchosťou a zároveň hĺbkou dokázala zastaviť čas.
Čestné uznanie v tej istej kategórii získala Natália Trojáková za báseň Vesmír, ktorá prekročila hranice všedného a ponúkla pohľad do nekonečna – toho vesmírneho aj ľudského.
Špeciálne uznanie – Cena Mestskej knižnice
A napokon prišlo ocenenie, ktoré si vážime o to viac, že ho udelila Mestská knižnica v Senci – miesto, kde príbehy žijú a rastú.
Alžbeta Brázdilová si za svoj text Sen? odniesla Cenu Mestskej knižnice, čo je dôkazom, že sny a literatúra idú ruka v ruke, a že aj mladý autor môže napísať niečo, čo zostane.
SLOVÁ, KTORÉ MENIA
Ako učiteľka slovenského jazyka a literatúry som na svojich žiakov nesmierne hrdá. Nie len preto, že vyhrali. Ale preto, že majú odvahu písať. Že tvoria. Že hľadajú svoj jazyk, svoj hlas, svoju pravdu.
Šesť ocenení nie je len štatistika. Je to dôkaz toho, že naša škola podporuje kreativitu, premýšľanie a literárny talent. Že slová stále majú moc – a naši žiaci s ňou vedia narábať.
Ďakujem vám, milí mladí autori.
Senecké pero patrí vám – právom a s obdivom.
Barbora Bieliková
učiteľka slovenského jazyka a literatúry
