Video...tu
Ako sa nám blížil termín našej školy v prírode ( 08.05.2017), všetci sme mali veľké očakávania. Tešili sme sa na spoločné zážitky v inom ako školskom prostredí. Trošku sme sa aj obávali, že nám budú chýbať naši najbližší, ale vedeli sme, že budeme s kamarátmi a našimi druhými maminami. Cieľová stanica bola Tesáre.
Nevedeli sme, ako areál vyzerá a čo všetko ponúka, lebo sme boli prví z našej školy, ktorí tu boli. Môžeme Vám však povedať, že areál, v ktorom sme mali prežiť päť nádherných dní, preskočil naše očakávania. Aj keď bol celý oplotený, mal neskutočnú rozlohu, takže si dovolíme tvrdiť, že sme ho celý ani neprešli. Bolo tu všetko, na čo si len spomeniete. Rôzne športoviská na futbal, nohejbal, volejbal a tenis, krásna bežecká dráha, kde sme si dali preteky. Ďalej tam bolo jazierko, ohnisko, rôzne prístrešky na oddych i učenie, bazén s toboganom a veľa, veľa a ešte raz veľa nádhernej zelene. Ubytovaní sme boli na prvom poschodí krásne zrekonštruovanej budovy. Izby a kúpeľne doslova dýchali novotou. Každý deň nám pani učiteľky bodovali poriadok na izbách, a tak sme sa snažili ich udržiavať v čistote. Vedeli sme, že môžeme vyhrať súťaž o najkrajšiu izbu, a to nás doslova motivovalo k nadľudským výkonom.
Neďaleko nášho ubytovania sa nachádzala jedáleň, kde sa varilo tak úžasne, že sme mali miestami pocit, že si pani kuchárku určite zoberieme aj domov. Plánovali sme, že sa budeme učiť vonku, ale počasie nás trošičku prekvapilo, a tak sme využili radšej interiérové priestory. Po vyučovaní sa vždy na nás už tešili najlepší animátori na celom svete. Ich vedúci, ktorý si dal prezývku “ONY“ bol naozaj zapálený pre prácu s deťmi. A tak sme ani nestíhali rozmýšľať nad tým, že by nám bolo smutno za domovom. Každý deň sme mali program, ktorý bol ozvláštnený niečím výnimočným ... vozili sme sa na koníkoch, mali sme diskotéku, prišiel aj kúzelník, absolvovali sme velikánsku opekačku, peší výlet do ZOO (Ranč pod Babicou – 6 km túra) – pri ktorom sme chvíľu lapali po dychu... No a teraz povedzte, či by sa Vám chcelo po tomto všetkom, vrátiť do reality. No veru nechcelo sa nikomu odísť, začali sme rozmýšľať, ako si to ešte o nejaký ten týždeň predĺžiť. Ale nedalo sa, a tak chtiac-nechtiac sme museli opustiť toto nádherné miesto a všetko, čo nás tak napĺňalo radosťou.
Ale jedno vieme isto, že naše spoločné zážitky a všetky tie príjemné pocity, ktoré boli s touto školou v prírode spojené, ostanú navždy... Nech žijúúúú Tesááááre!
