Školské psychologičky
Návrat do školy nemusí byť boj.
September sa blíži a spolu s ním budíky, desiaty, školské tašky aj ranné „ponáhľaj sa!“. Po prázdninách však nemusí celá rodina zo dňa na deň naskočiť na plný výkon.
Návrat do školy je totiž obdobím zmeny a adaptácie. A hoci sa niektoré deti nevedia dočkať kamarátov, iné môžu cítiť neistotu, nervozitu alebo jednoducho odpor k tomu, že prázdniny skončili. Dobrou správou je, že náš mozog si na nové situácie dokáže postupne zvyknúť – a práve postupnosť môže byť pri návrate do školského režimu veľkým pomocníkom.
Pár malých zmien ešte pred prvým školským dňom môže urobiť veľký rozdiel. ❤️
Pravidelný režim dáva deťom pocit predvídateľnosti a istoty. Keď dieťa približne vie, čo ho ráno čaká, nemusí každé ráno premýšľať nad desiatkami rozhodnutí. A menej rozhodovania znamená často aj menej stresu a konfliktov.
Tip pre rodičov: skúste večer pripraviť veci na ráno spolu – oblečenie, tašku či desiatu. Ráno potom nemusí začínať hľadaním jednej stratenej ponožky, ktorá sa záhadne stala najdôležitejšou vecou vo vesmíre. 🙂
Výber peračníka, zošita či oblečenia sa môže dospelému zdať ako maličkosť. Pre dieťa však môže znamenať niečo oveľa dôležitejšie: „Aj ja mám na tom svoj podiel.“
Nemusí rozhodovať o všetkom. Niekedy stačí, že má pocit: „Nie som iba niekto, komu všetko povedia. Aj ja som súčasťou príprav.“
Keď nám dieťa povie: „Nechcem ísť do školy,“ našou prvou reakciou býva často:
„Neboj sa, to bude v pohode.“
Je to pochopiteľné. Chceme, aby sa naše dieťa cítilo lepšie.
Niekedy však pomôže viac povedať:
„Chápem, že máš z toho obavy. Čoho sa bojíš najviac?“
V psychológii hovoríme o validácii emócií – jednoducho povedané, o tom, že dieťaťu dáme najavo, že jeho pocity vnímame a berieme vážne.
To neznamená, že s jeho strachom musíme súhlasiť alebo ho utvrdzovať v tom, že sa naozaj stane niečo zlé. Znamená to iba povedať: „Vidím, že je to pre teba teraz náročné.“
A potom môžeme spolu rozmýšľať, čo by mu mohlo pomôcť.
„Užívaj si, potom začne škola a bude po zábave.“
Znie to možno nevinne, ale skúste sa zamyslieť – ako by ste sa cítili vy, keby vám niekto takto predstavoval návrat do práce? 😄
Skúste sa s deťmi rozprávať nielen o tom, čo musia, ale aj o tom, na čo sa môžu tešiť.
Možno na obľúbeného spolužiaka. Možno na nový predmet. Možno jednoducho na to, že cez prestávku bude opäť celý svet riešiť, kto komu čo napísal. 🙂
Pre niektoré deti je najnáročnejšia práve neistota. Neviem, kde bude trieda. Neviem, kto tam bude. Neviem, čo sa bude diať.
Psychologicky to dáva zmysel – keď sa z neznámeho stane aspoň trochu známe, mozog nemusí byť v takom stave pohotovosti.
A platí to aj pre starších žiakov. Áno, aj ôsmak alebo deviatak môže mať obavy, hoci by vám ich možno radšej nepriznal. 😉
Nový rozvrh, krúžky, úlohy, ranné vstávanie, nové predmety a množstvo informácií. Po dvoch mesiacoch voľnejšieho režimu je toho naraz jednoducho veľa.
Nemusíte mať hneď od prvého týždňa dokonale zorganizovaný život, všetky krúžky, najlepší systém učenia a dieťa, ktoré s nadšením vyskočí z postele pri prvom zazvonení budíka.
Adaptácia je proces, nie výkon. A platí to aj pre rodičov.
Možno niektoré rána nebudú ideálne. Možno niečo zabudnete. Možno sa budete musieť vrátiť domov po úbor na telesnú.
Nemusíš milovať ranné vstávanie. Nemusíš sa tešiť na každý predmet. A nemusíš mať pocit, že od prvého dňa budeš dokonale pripravený.
Skús sa sústrediť na najbližší krok.
Nie: „Ako zvládnem celý školský rok?“ Ale: „Čo potrebujem zvládnuť dnes?“
A ak máš z niečoho naozaj obavy, nemusíš na to byť sám. Porozprávaj sa s rodičom, kamarátom, učiteľom alebo školským psychológom. Požiadať o pomoc nie je slabosť. Je to jedna zo schopností, ktoré sa človek učí používať.
Nemusíme zabezpečiť, aby naše deti nikdy nepocítili stres, strach alebo neistotu. To by ani nebolo možné. Môžeme im však pomôcť pochopiť, že tieto pocity sú prirodzené, zvládnuteľné a že na ne nemusia byť samy.
A možno práve to je tá najlepšia školská výbava, ktorú im môžeme na začiatku septembra pribaliť. 🤍